OhrozeneKostoly

www.OhrozeneKostoly.sk

Terminológia

Terminológia súvisiaca s problematikou ohrozených kostolov.

Keďže pre účely tejto práce bolo potrebné nastaviť kritériá hodnotenia pre kvantifikáciu využitia, bol prevzatý zahraničný model, kedy sa za využitie objektu považuje počet, resp. frekvencia konaných bohoslužieb.

Na vymedzenie predmetu záujmu je potrebné definovať typologicky druh architektúry, ktorou sa budeme zaoberať.

Pojem kostol je v kodifikačných príručkách slovenského jazyka vysvetľovaný ako "budova na (kresť.) bohoslužby, chrám" ; pojem kaplnka ako "1. menší bohoslužobný objekt; 2. samostatná časť chrámu s možnosťou vykonávať v nej obrady"; "1. menšia kresťanská stavba bez farských práv; 2. oddelená časť chrámu pre samostatné bohoslužby" "zried. kaplica; modlitebnica; modlitebňa (budova al. miestnosť na vykonávanie modlitieb)".

Pre ďalšie upresnenie je potrebné siahnuť po terminologickom upresnení do Kódexu kanonického práva Rímskokatolíckej cirkvi, ktorý hovorí: "Pod označením kostol sa rozumie posvätná budova, určená na božský kult, do ktorej veriaci majú právo prichádzať, aby v nej najmä verejne vykonávali božský kult. Pod označením kaplnka sa rozumie miesto, ktoré je s povolením ordinára určené na božský kult pre pohodlie nejakého spoločenstva alebo skupiny veriacich, ktorí sa tam schádzajú, a kde so súhlasom kompetentného predstaveného môžu prichádzať aj iní veriaci."

Nasledujú prídavné mená, vymedzujúce presnejšie predmet nášho záujmu. Tu si pomôžeme terminológiou zaužívanou v zahraničí, kde sa s problémom s využívaním sakrálnych stavieb potýkajú vo veľkej miere už od 60. rokov 20.storočia. Krajinou s najrozvinutejšou terminológiou je Anglicko, keďže je to aj krajina, ktorá začala ako prvá riešiť problém prebytočnosti sakrálnych stavieb. V anglicku sa pre označenie všetkých prebytočných kostolov používa termín "redundant", teda "nadbytočný", "prebytočný", čiastočne aj vo význame "opustený". Tieto kostoly môžu byť "underused", teda "málo, nedostatočne využívané" alebo "abandoned, deserted" vo význame "opustené". V nemeckej literatúre sa najčastejšie stretávame s termínom "Kirchen im Not", teda "kostoly v ohrození".

Pre naše pomery odporúčam na sumarizáciu všetkých sakrálnych stavieb, dotknutých nedostatočným využívaním, podfinancovaním alebo inými hrozbami vedúcimi k budúcemu strádaniu použitie slova "ohrozený". Pod tento pojem môžeme zahrnúť dve podskupiny - "nadbytočný" a "ruinálny", pričom pojem "nadbytočný" môžeme ďalej deliť na "málo využívaný", "nedostatočne využívaný", "nevyužívaný" a "opustený" - kostol/kaplnka.

Všetky tieto označenia však musíme dostatočne zadefinovať, aby bolo ich použitie presne vymedzené a aby sa dali použiť ako exaktne sledovateľné kategórie. Problém nedostatočného využívania je pri sakrálnych stavbách relatívny, keďže niektoré z týchto stavieb (napr. pútne kostoly, kaplnky, rodinné pohrebné kaplnky) boli postavené na používanie pri výnimočných príležitostiach - ako sú púte, výročné slávnosti, pohrebné účely atď. Za dostatočné využitie týchto objektov sa dá počítať už jedno použitie ročne. Okrem tejto pomerne malej skupiny stavieb však môžeme celkom spoľahlivo definovať dostatočné využívanie objektov počtom nediel a prikázaných sviatkov, resp. osláv patrocínia za rok. Pri jednom až dvoch využitiach objektu mesačne môžeme hovoriť o málo využívanom kostole, pri menej ako jednom využití mesačne o nedostatočnom využívaní objektu. Pre definovanie rozmedzia medzi nedostatočne využívaným objektom a nevyužívaným objektom si môžeme pomôcť definíciou z Francúzska, kde cirkev vyhlasuje stavbu za nevyužívanú, ak sa v nej neuskutoční bohoslužba 6 mesiacov, teda sa koná dvakrát ročne alebo menej. Opusteným nazývame kostol, z ktorého sa po istej dobe bez využitia deponuje mobiliár a uzavrie sa.

Ďalším upresňujúcim termínom bude upresnenie veľkosti kaplniek prídavným menom "veľké kaplnky", keďže slovenčina nedisponuje podstatnými menami, ktoré by rozlišovali veľkostné kategórie kaplniek, ako je to napr. v češtine, kde poznajú termíny "kaple" a "kaplička". Termínom "veľké kaplnky" teda budeme označovať kaplnky, ktoré sú veľkostne vhodné na adaptáciu na novú funkciu, nie sú teda kaplnkami výklenkovými. Takéto kaplnky môžu byť často väčšie ako stavby označované ako "kostol".

Časovo je predmet bádania vymedzený termínom "historický", ktorý v našom ponímaní znamená stavby postavené do konca druhej svetovej vojny, s rozšírením o stavby vybudované do roku 1989.

Pri skúmaní vhodností zásahov smerujúcich k záchrane ohrozených kostolov a veľkých kaplniek sa budeme stretávať najmä s pojmami "adaptácia" a "reverzibilita".

Adaptácia je podľa Slovníka cudzích slov: "prispôsobenie, úprava niečoho na niečo: a. budovy, zariadenia, prístrojov úprava na iné (nové, lepšie) využitie, účely"

Podľa rovnakého zdroja reverzibilita je "schopnosť prebiehať opačným smerom, vratnosť do predchádzajúceho stavu (op. ireverzibilita)" Pri tomto termíne sa však stretávame v anglických textoch aj s doplnením, že pri zásahoch do hmotnej podstaty pamiatok má byť uplatnený nielen princíp "reversibility" ale aj "retreatibility" - teda zásah má byť vykonaný tak, aby poskytoval možnosť zopakovania kedykoľvek v budúcnosti bez negatívneho dopadu na opravovaný originál. Pre naše potreby budeme používať termín, ktorý sa nám javí ako najvhodnejší ekvivalent - "retreatibility" teda budeme prekladať ako "opakovateľnosť" zásahu.

Použitá literatúra:
KSSJ. 4. doplnené a upravené vydanie. Bratislava: Veda 2003

Slovník cudzích slov (akademický). Druhé, doplnené a upravené slovenské vydanie, SPN 2005

Synonymický slovník slovenčiny. Tretie, nezmenené vydanie, Veda 2004

Kódex kanonického práva Rímskokatolíckej cirkvi, Kánon 1214

Kódex kanonického práva Rímskokatolíckej cirkvi, Kánon 1223

Cudzojazyčné slovníky

Slovník cudzích slov (akademický). Druhé, doplnené a upravené slovenské vydanie, SPN 2005

Benátska charta (1964)

sponzor stránky: fram architekti s.r.o.